História celiakie - od antiky po bezlepkovú súčasnosť

Starovek – prvé opisy ochorenia
Už v 2. storočí nášho letopočtu si grécky lekár Areteus z Kapadócie, pôsobiaci v Rímskej ríši, všimol záhadné ochorenie, ktoré postihovalo tráviaci systém niektorých jeho pacientov. Títo ľudia trpeli neustálymi hnačkami, úbytkom hmotnosti, slabosťou a ďalšími symptómami, ktoré nebolo možné jednoznačne zaradiť k známym chorobám. Areteus ich nazval "koiliakos" – odvodené od gréckeho slova koilia, čo znamená „brucho“ / "trpiaci bruchom". Tento výraz sa stal základom pre dnešný termín „celiakia“.

Vtedajšie chápanie zdravia bolo založené na humorálnej teórii – predstave, že zdravie závisí od rovnováhy štyroch tekutín v tele. Poruchy trávenia sa pripisovali nerovnováhe týchto štiav, nie konkrétnym látkam v potrave. Príčina ťažkostí tak zostávala neznáma.

Stredovek – obdobie temna pre diagnostiku
Po páde Rímskej ríše nastal v Európe dlhý útlm vo vede a medicíne. V období stredoveku a raného novoveku sa choroby častejšie vysvetľovali duchovnými alebo morálnymi dôvodmi než biologickými. Tráviace ťažkosti boli často vnímané ako dôsledok hriechu alebo božieho trestu. Ľudia, ktorí trpeli dlhodobými problémami s trávením, boli často ponechaní bez adekvátnej starostlivosti. Diagnostika prakticky neexistovala a liečba sa obmedzovala na hladovanie, vývary, bylinky či očisty tela. Hoci niektorí významní lekári ako Avicenna alebo Paracelsus opisovali symptómy, ktoré by dnes mohli naznačovať celiakiu, neexistoval žiaden koncept tohto ochorenia ako samostatnej diagnózy.

19. storočie – prvý moderný klinický opis
Až v 19. storočí sa medicína opäť začína približovať k systematickému pozorovaniu a klasifikácii chorôb. Významným míľnikom bol rok 1888, keď britský pediater Samuel Gee predniesol prednášku o „chronickej poruche výživy“ u detí. Všimol si, že tieto deti trpeli pretrvávajúcimi hnačkami, boli podvyživené a ich rast zaostával. Zásadná bola jeho myšlienka: „Ochorenie sa dá liečiť diétou – ak je správne zvolená.“ Hoci Gee nevedel, ktorá zložka potravy spôsobuje ťažkosti, jeho pozorovanie bolo kľúčové – ako prvý totiž identifikoval, že zásadný vplyv na priebeh ochorenia má strava. Jeho práca vytvorila základ pre ďalší výskum.

Druhá svetová vojna – nečakaný prelom
Pravý prelom však priniesli až vojnové časy. V Holandsku počas druhej svetovej vojny nastal akútny nedostatok potravín, vrátane pšeničných výrobkov. Pediater Willem Karel Dicke si všimol zaujímavý jav: deti, ktoré predtým trpeli ťažkými črevnými problémami, sa počas hladomoru výrazne zlepšili. Po skončení vojny, keď sa pšeničná múka opäť objavila v obchodoch, sa ich zdravotné ťažkosti vrátili. Na základe týchto pozorovaní publikoval v roku 1950 výsledky svojho výskumu. Spolu s kolegami dokázal, že príčinou ochorenia je lepok (glutén) – bielkovina nachádzajúca sa v obilninách ako pšenica, raž a jačmeň. Po prvýkrát bola preukázaná priama súvislosť medzi konkrétnou potravinovou zložkou a vznikom ochorenia. Išlo o revolučný objav.

Druhá polovica 20. storočia – rozvoj diagnostiky
Po identifikácii lepku sa výskum výrazne zrýchlil. V 60. rokoch sa začala používať biopsia tenkého čreva, ktorá odhalila, že pacienti s celiakiou majú poškodené klky – štruktúry zodpovedné za vstrebávanie živín. V 70. a 80. rokoch výskum potvrdil genetickú predispozíciu k celiakii – predovšetkým gény HLA-DQ2 a HLA-DQ8. V 90. rokoch pribudli sérologické testy, ktoré umožnili neinvazívne vyšetrenie prítomnosti protilátok (anti-tTG, EMA), čím sa diagnostika ešte viac zjednodušila a spresnila. Zároveň sa ukázalo, že celiakia nie je výlučne detské ochorenie. Môže sa objaviť v akomkoľvek veku – dokonca aj v seniorskom. Dnes vieme, že môže mať rôzne formy: klasickú, asymptomatickú aj latentnú.

21. storočie – bezlepková revolúcia
Dnes je celiakia autoimunitné ochorenie, pri ktorom organizmus po kontakte s lepkom útočí na vlastné bunky tenkého čreva. Výsledkom je zápal, atrofia črevných klkov a zhoršené vstrebávanie živín. Následky môžu byť vážne – od únavy, chudokrvnosti, porúch rastu, až po kožné a neurologické komplikácie.

Našťastie, vďaka rozvoju vedeckého poznania, zvýšenému povedomiu a dostupnosti špecializovaných potravín, dnes ľudia s celiakiou nemusia žiť v obmedzení. Certifikované bezlepkové produkty, označovanie zloženia a podpora pacientskych združení vytvárajú priaznivé podmienky pre dôstojný a zdravý život.

Súčasnosť – bezlepková podpora od Liany
Aj my v Liane sme hrdou súčasťou tejto pozitívnej zmeny. Naše bezlepkové múčne zmesi, cestoviny, pudingy a ďalšie suroviny vznikajú s ohľadom na ľudí s celiakiou aj s neceliakálnou gluténovou senzitivitou. Naše odborné skúsenosti v potravinárstve premieňame na praktické riešenia, ktoré spájajú bezpečnosť, kvalitu a chuť – aby mohol byť bezlepkový život plnohodnotný aj na tanieri.

Záver: Od záhadného ochorenia po jasnú diagnózu
História celiakie je dôkazom toho, ako dôležité sú vedecké pozorovanie, medicínske objavy a spolupráca odborníkov naprieč časom. To, čo bolo kedysi nevysvetliteľným ochorením, je dnes jasne diagnostikovateľná porucha s jedinou, no účinnou liečbou – bezlepkovou diétou. A práve dostupnosť kvalitných výrobkov, edukácia a osveta robia túto cestu jednoduchšou.

Všetky články z Bezlepkovej abecedy nájdete na našom blogu: 
https://www.liana.sk/bezlepkova-abeceda-s-lianou

Sledujte nás, ďalší týždeň vám prinesieme ďalšie písmenko.