Ako vznikli medovníčky? Ich pôvod vás nadchne aj prekvapí

Čo vám ako prvé napadne, keď sa povie čas vianočný? Sú to chute štedrovečernej večere, vôňa tradičných koláčov či punč a varené víno? Mnohým sa Vianoce spájajú s vôňou perníkového korenia a teda aj s pečením perníčkov a medovníkov. V článku vám predstavíme históriu a pôvod tejto tradičnej dobroty.

STREDOVEK

Obchodovanie s koreninami: Pôvod perníka možno hľadať v stredovekom obchodovaní s korením a v kulinárskych tradíciách stredoveku v Európe. Korenie ako zázvor, škorica a čierne korenie boli vysoko cenenými komoditami, ktoré sa do Európy dovážali z Ázie a Stredného východu. Tieto koreniny priniesli do Európy arabskí obchodníci a neskôr sa k nám dostali aj prostredníctvom benátskych a janovských obchodníkov, ktorých obchodné cesty viedli smerom na východ.

Vplyv kláštorov: Kláštory zohrávali v stredoveku kľúčovú úlohu pri uchovávaní vedomostí, vrátane kulinárskeho umenia. Mnísi boli často strážcami starých receptov a experimentovali so začlenením nových ingrediencií, ako sú korenie, do svojho varenia. Zázvor sa so svojimi preukázanými liečivými vlastnosťami dostal do kláštorných kuchýň, kde sa používal na dochucovanie chleba a iného pečiva.

Evolúcia perníkov: Spočiatku sa perník podobal skôr koreninovému chlebu. Bol to hutný osladený koláč podobný chlebu vyrobený s medom a ochutený korením ako zázvor. Dostupnosť korenín sa časom zvýšila a recepty na perníky začali byť pestrejšie a sofistikovanejšie.

Alžbeta I. a jej vplyv: Anglická kráľovná Alžbeta I. sa zaslúžila o popularizáciu medovníkov. Podľa legendy si nechala na objednávku vyrobiť medovníkové postavičky podľa podoby svojich významných hostí. To znamenalo posun smerom k tvarovaniu perníkov do rozpoznateľných foriem, čím sa položil základ neskoršej tradície výroby medovníkových panáčikov, ako ich dnes poznáme.

NEMECKO

Nemecko má významné spojenie so vznikom a vývojom perníkov, najmä čo sa týka tvarovania a zdobenia perníkov. V 16. storočí sa tradícia výroby a zdobenia medovníkov a medovníkových domčekov stala populárnou najmä okolo Vianoc. Nemeckí prisťahovalci priniesli túto tradíciu do Ameriky, kde sa ďalej rozvíjala a získavala na popularite.

Lebekuchen: Tradícia pečenia perníku sa v Nemecku pôvodne spája s tradičným druhom koláča nazvaným „Lebekuchen“. Jeho pôvodná receptúra sa skladá z medu, múky a korenia. Lebkuchen má v Európskej únii štatút chráneného označenia pôvodu, čo zdôrazňuje jeho kultúrny a historický význam.

Tvarovanie a zdobenie: Nemecku sa pripisuje popularizácia tvarovania medovníkov do rôznych foriem vrátane ľudských postáv, zvierat a sŕdc, a taktiež ich zdobenie. Táto tradícia vznikla v 16. storočí, keď sa na vytváranie detailných a umeleckých tvarov perníkov začali používať zložitejšie formičky a vykrajovačky.

Medovníková chalúpka: Tradícia pečenia ozdobných perníkových chalúpok sa tiež pripisuje Nemecku. K spojeniu perníkových chalúpok s vianočnými tradíciami prispela aj rozprávka bratov Grimmovcov „Janko a Marienka“, vydaná začiatkom 19. storočia.

SLOVENSKO

Zatiaľ čo tradícia perníkov na Slovensku nie je tak dobre zdokumentovaná ako v niektorých iných európskych krajinách, pernikárstvo je súčasťou slovenského kultúrneho dedičstva dlhé storočia.

Vplyv obchodovania s korením: Ako mnohé iné európske krajiny, aj Slovensko ovplyvnil obchod s korením, ktorý do Európy priniesol exotické korenie z Ázie. Zázvor sa spolu s ďalšími koreninami stal dostupným a začlenil sa do lokálnych receptov.

Tradičné tvary a vzory: Slovenský perník sa môže vyznačovať tradičnými tvarmi a dizajnmi, ktoré sú príznačné pre daný región. Tieto tvary môžu zahŕňať symboly šťastia, náboženské motívy alebo miestne kultúrne symboly. Čo sa týka zdobenia, jemná povaha čipkových vzorov môže inšpirovať niektorých pernikárov, aby pomocou polevy ozdobili medovníčky čipkou a podobnými tradičnými a ľudovými motívmi.

Kultúrna symbolika: Medovník na Slovensku, tak ako v mnohých kultúrach, môže niesť kultúrnu symboliku. Môže sa darovať ako jedlý vianočný darček alebo dávať pri zvláštnych príležitostiach, kedy symbolizuje lásku a oddanosť.

Hoci konkrétne historické záznamy či podrobná dokumentácia nie je na Slovensku v porovnaní s niektorými inými európskymi krajinami také rozšírená, prítomnosť perníka v slovenských sviatočných tradíciách a jeho začlenenie do sviatočného pečenia odráža jeho kultúrny význam. Tradícia sa pravdepodobne vyvinula v priebehu času, ovplyvnená miestnymi surovinami, kultúrnymi zvyklosťami a kresťanským duchom slovenského ľudu. Remeslo spojené s tvorením zdobených perníkov sa dodnes oslavuje ako forma umenia.

Zdroje:

https://www.pbs.org/food/the-history-kitchen/history-gingerbread/

https://stptrans.com/gingerbread-the-history-the-traditions-the-recipes/